Stomatochirurgia

Zuby múdrosti, v skratke pomenované aj osmičky, sú posledné trvalé zuby, ktoré sa nám najčastejšie medzi 17. až 25. rokom života prerezávajú v ústach. Štatisticky u 20- 25% pacientov sa zuby múdrosti nemusia vôbec založiť, čím títo pacienti získavajú výhodu, že sa ich následná extrakcia týchto zubov vôbec netýka. Zvyšok populácie však máva založené buď všetky alebo aspoň niektoré zo zubov múdrosti. To, či sa práve vám zuby múdrosti založili, v akom sú stave a či sa budú prerezávať (eruptovať) vie zubný lekár posúdiť jasne aj na základe röntgenu. V tomto prípade je vhodná panoramatická snímka tzv. OPG (ortopantomogram). Lekár aj pomocou tejto snímky vie posúdiť prítomnosť zárodku/zuba u pacienta, jeho uloženie, orientáciu, predpokladaný smer prerezávania a pravdepodobnosť, či k tomu vôbec dôjde v závislosti od priestorových pomerov v sánke, prípadne v čeľusti v danej oblasti. Neodmysliteľnou súčasťou je však aj fyzikálne vyšetrenie a vizuálne posúdenie stavu dutiny ústnej, chrupu a konkrétneho zuba múdrosti.

Zub múdrosti môže byť v dutine ústnej uložený rôzne, a to prerezaný úplne, neúplne alebo vôbec. V prvom prípade je zub plnohodnotne prerezaný, určitým spôsobom zaradený v zuboradí, má viditeľnú celú korunku zuba. Pri čiastočne prerezanom zube vidíme v ústach len časť korunky zuba, pričom jej zvyšok býva prekrytý ďasnom. Práve toto uloženie zuba vytvára veľmi často u pacientov akútne ťažkosti. Tretím v poradí je tzv. retinovaný (neprerezaný) zub múdrosti, ktorý nie je ani sčasti viditeľný v ústach a je kompletne prekrytý ďasnom, časťou kosti alebo v nej celý uložený.

Čo v týchto prípadoch?

Prvý prípad je najpriaznivejší, kedy pri dobrej hygiene u pacienta sa nemusí k extrakcii takéhoto zuba ani pristúpiť a lekár môže zvážiť zub ponechať na svojom mieste. Lekár v tomto prípade posúdi viacero faktorov, ako aj prítomnosť zuba múdrosti oproti. Ak si však takýto zub napr. pacient nevie dostatočne dobre vyčistiť, hromadí sa na jeho korunke zubný povlak, kameň, v ktorom sa nachádzajú baktérie zapríčiňujúce vznik zubného kazu, príp. je zub v postavení ťažko prístupnom pre správnu hygienu, môže lekár rozhodnúť o jeho extrakcii.

Druhý prípad zvykne spôsobovať pacientom ťažkosti najčastejšie. Tie sa môžu prejavovať napríklad ostrou pichavou bolesťou niekedy vystreľujúcou do ucha, opuchom ďasna príp. tváre, sťaženým otváraním úst, zdurením lymfatických uzlín pod sánkou, zvýšenou teplotu a pod. Dôvodom býva práve neúplne odhalená korunka zuba a nad ňou uložený čiastkový ďasnový kryt, ktoré spoločne môžu vytvárať tzv. hluché miesto/vačok.  Práve tu sa môžu nahromadiť zbytky stravy, zubný povlak a baktérie, čím dochádza k infekcii a k obrannej reakcii ďasna vo forme jeho zápalu prejavujúceho sa začervenaním, zdurením a bolesťou. V tomto prípade lekár väčšinou navrhne extrakciu zuba. Ak by sa v tejto situácii extrakcia ani napriek indikácii lekára nevykonala, ťažkosti sa u pacienta môžu objaviť opakovane.

U kompletne retinovaného zuba múdrosti ťažkosti nebývajú väčšinou akútne zo dňa na deň. V tomto prípade lekár posúdi situáciu, ako aj prítomnosť zápalových procesov a iných patologických stavov a zváži tak jeho návrh na plánovanú extrakciu.

Ako taká extrakcia prebieha?

Extrakcia zuba znamená vybratie zuba z lôžka, jeho vytiahnutie. Tento výkon sa prevádza výhradne v anestézii, najčastejšie lokálnej. V situácii, ak je zub celý alebo aspoň čiastočne viditeľný v ústach, môže prebiehať podobne jednoducho, ako pri vytiahnutí akéhokoľvek iného zuba v ústach. Ak však lekár navrhne chirurgickú extrakciu zuba, znamená to, že by ste mali vyhľadať pomoc zubného chirurga, stomatochirurga. Pre predstavu, pri chirurgickej extrakcii zuba múdrosti môže chirurg počas výkonu na to, aby zub z daného miesta vybral, uvoľniť už spomínaný ďasnový kryt, zub rozdeliť na viacero častí a prípadne jemne odstrániť časť kosti v ktorej je zub zakliesnený. Na záver po vytiahnutí zuba lekár ranu vyčistí, skontroluje, a ak je potrebné zašije. Častým zvykom je vkladať tampón do záhryzu pre podporu zastavenia krvácania a tvorby krvnej zrazeniny v rane. Po výkone je veľmi dôležitá starostlivosť zo strany pacienta podľa odporúčaní lekára, ako napríklad lokálne chladenie, kľudový režim, kašovitejšia strava a rovnako nemenej podstatná abstinencia od fajčenia.

Ako budem fungovať po zákroku?

Aj napriek tomu, že v spoločnosti pri pojme extrakcia osmičiek panuje strach a obavy, zákrok býva väčšinou bez bolesti. Tie sa však po zákroku môžu niekedy objaviť, podobne aj nejaký opuch tváre a sťažené otváranie úst. Netreba sa však báť, pacienti často aj na druhý deň po zákroku normálne fungujú, sú schopní pracovať a extrakciu osmičky vôbec nevnímajú.

Platí preto odporúčanie pravidelnej preventívnej prehliadky u stomatológa, ktorá pomáha predísť rôznym problémom, ako aj napríklad tým už vyššie spomínaným.